MOTTO:
"Ó, kiež by driemota vaša premenila sa na činné, radostné bdenie!"
S. H. Vajanský
Prečo by bdenie mohlo byť našou prirodzenou podstatou? Ako sa teda stane prirodzeným? Vývoj môžeme rozdeliť na 3 fázy - "cvik, zvyk, prirodzenosť", ako hovorieval Bedřich Hejhal, žiak Fráni Drtikola, ktorého často cituje tiež majster Jan Lípa.
V prvej fáze, fáze cviku, jedinec začne vidieť, uvedomuje si, vie, že to takto robí. Začína sledovať čo robí, díva sa na seba ako na objekt. Zoznamuje sa s bdením a učí sa ako môže bdieť. Spomenie si, že by mal bdieť, lebo to niekde čítal, počul... V tejto fáze je bdenie ťažkou snahou. Vytrvalosťou a úsilím o bdenie, pripomínaním, že by si mal uvedomovať činnosť mysle, môže prejsť do štádia, kde bdenie nielen pravidelne trénuje, cvičí, ale stáva sa zvykom.
V druhej fáze, fáza zvyku, jedinec jednoznačne rozlišuje fázy bdenia, spozornie, keď nebdie. Bdenie je ostražitejšie a začína sa samo pripomínať.
V určitom okamihu prirodzene prejde do ďalšieho štádia. Bdenie začína byť neustálou súčasťou toho, čo robí, čo si uvedomuje, toho čo je. Už si nehovorí, že musí bdieť, proste to tak je. Prítomnosť získava novú kvalitu, inú... Vie, že dýcha, vie, že myslí... Bdenie sa stáva veľkou pozornosťou, prirodzenou podstatou človeka a jeho neustálou súčasťou. Je pri sebe a pri tom, v jednom okamihu. V tomto prirodzenom postoji ľudského bytia je schopný si uvedomovať činnosť mysle a len tak byť.
Až potom pristupujeme k praxi jasného vedomia a následne potom k samotnému nemysleniu.
Slovo Buddhovo hovorí: "Buddha dokonalý a osvietený, prehlásil zvrchované kráľovstvo pravdy, ktoré nemôže byť nikým popreté a vyvrátené, žiadnym askétom, ani kňazom, nebeským ani pekelným tvorom, ani bohom, ani kýmkoľvek iným na svete, že zvestoval, hlásil a vybudoval, odhalil, vyložil a vysvetlil "Štyri ušľachtilé pravdy". Ktoré to sú? Ušľachtilá pravda o utrpení, ušľachtilá pravda o vzniku utrpenia, ušľachtilá pravda o zničení utrpenia a ušľachtilá pravda vedúca k zániku utrpenia." A Buddha hovorí: "Pokiaľ, mnísi, úplne dokonalá vedomosť a správne poznanie týchto štyroch ušľachtilých právd neboli jasné v mojom vnútri, dovtedy som si nebol istý, či som dosiahol onoho zvrchovaného osvietenia, neprekonateľného na tomto svete s jeho nebeskými a pekelnými tvormi, bohmi, zástupmi askétov, kňazov a ľudí. Akonáhle však úplne dokonalá vedomosť a správne poznanie ohľadne týchto štyroch ušľachtilých právd stali sa celkom jasné v mojom vnútri, vzniklo vo mne presvedčenie, že som dosiahol ono zvrchované a neprekonateľné osvietenie. A odkryl som onú hlbokú pravdu, ťažko preniknuteľnú, neľahko zrozumiteľnú, pravdu utišujúcu a vznešenú, ktorú nejde dosiahnuť len premýšľaním."
Slovo Buddhovo, ôsmy člen cesty ďalej uvádza - "správne sústredenie (samma-samadhi) - pestujte sústredenie, lebo v ňom je možné pochopiť veci podľa skutočnosti. A aké sú to veci? Vznik a zánik telesného tvaru, pociťovania, vnímania duchovných tvorivých síl a vedomia. Tak treba preniknúť týchto päť skupín lipnutia, tvoriacich osobnosť; blud a žiadostivosť treba múdro potlačiť; kľud (samatha) a vhľad (vipassana) treba múdro rozvinúť."
V texte Osvobozující osvícení píše majster Jan Lípa: "V čem je rozdíl mezi hledajícím a mistrem? Není velký. Je dokonce téměř zanedbatelný. Praxe je stejná, jednání je podobné, jen ten přítomný okamžik je vnímán rozličně, ale pouze v jedné věci. Ve ztrátě ega. Zatímco hledající musí využívat ega, aby skrze něho a jeho volní složky bděl, mistr bdí samovolně, ego se postupně samo ztrácí právě v onom bdění, v tom přítomném okamžiku, kam se nevejde. Jako velbloud uchem jehly... Člověk pak nebdí zevnitř navenek, ale vlastně odevšud (a současně jakoby odnikud), při plném uvědomování si tohoto. Ztrácí se rozdíl mezi vnějším a vnitřním, mezi tím, co je nahoře a dole. Vše je zpečetěno v jedno, v jediném okamžiku. To je okamžité osvícení. Nebo lépe okamžikové? Už to není ego, není to "já" v omezeném těle, co bdí. Je to On (To) na pozadí. Na pozadí všeho, je to To Pozadí... Pozadí, vůči němuž lidské vědomí funguje dle biblického: "Já musím ubývat, aby On mohl růst.""
Prekonajme teda driemoty, pokúšajme sa o bdenie. Po zažití cviku i zvyku sa bdenie stane našou prirodzenou súčasťou. Cieľom nie je urobiť z bdenia majstrovsto, ale ako pripomína Jan Lípa, "aby sme ľahšie rozpoznali myšlienky, naučili sa ich brzdiť a zaznamenávať prázdne medzery medzi myšlienkami, neprepásli ich, neprepásli ich príchod (neprepásli Jeho príchod)..." Uvádza tiež: "Mnozí tvrdí, že Gautáma Buddha samotnou nirvánu nikdy blíže nespecifikoval. To ovšem není úplně přesné. Specifikoval ji naprosto jednoznačně. Celý zbytek života, po svém osvícení, učil bdění! Ano, prosté bdění. Právě to je tím dosažením. Dosažením bez dosahování. A proč? Protože tu už je. Je tu stále. Je to naše přirozenost."
© Zuzana Otáhalová